Práca s dychom je pre mňa úplne najdôležitejším elementom jogy. Dych zásadne ovplyvňuje naše „bytie“ – funkcie fyzického tela, psychiku, s nádychom náš život začína a výdych je to posledné čo na tomto svete spravíme. Aj napriek sile a dôležitosti dychu, väčšina z nás dychu nevenuje veľa pozornosti. Často aj ľudia, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie, sú si vedomí toho ako sa stravujú a čo so svojim telom robia, nevnímajú svoj dych a jeho vplyv na to ako sa cítia.

Prostredníctvom jogy a vlastnej skúsenosti sa už roky učím o plnej hodnote dychu, nedávno som však natrafila na zaujimavú knihu od Jamesa Nestora, Dych – nová veda o stratenom umení. Táto kniha opisuje rôzne spôsoby dýchania a ich vplyv na zdravie a kondíciu ľudí, podložený vedeckým výskumom. Rozpráva príbehy a zistenia „pneumonautov“ – ľudí, ktorí skúmali a skúmajú význam dychu. Sú medzi nimi lekári, zubári, psychiatri, hlbkoví potápači, operní speváci, olympionici, tréneri plávania či indickí mystici. Všetci títo ľudia majú jedno spoločné – objavujú umenie dychu a čo všetko správny dych môže v našich telách zmeniť k lepšiemu, vyliečiť. Objavujú vedu dychu, ktorá existuje už tisíce rokov avšak niekde sa z našich životov vytratila. Zisťujú prečo a ako sa dýchacia kapacita ľudstva s evolúciou mení a ako sa náš spôsob dýchania zhoršuje a čo všetko tieto zmeny v našich telách ovplyvňujú. V dnešných, ale nie len, covidových časoch kedy vírus napadá náš dych, je táto kniha jedinečne významná. Ešte som len v polovici, ale odporúčam ju jednoznačne prečítať. Otvorí vám oči, a dýchacie cesty 🙂

Keď sa bavíme o sile dychu, musím samozrejme spomenúť Wim Hofa a jeho metódu dychu, ktorou prebúdza vnútornú silu ľudského tela a (vraj) našu prirodzenú schopnosť prispôsobiť sa extrémnym teplotám. Ak ste o ňom ešte nepočuli, mali by ste. Wim Hof, známy aj ako Iceman, sa preslávil aj výstupom na Mount Kilimanjaro v šortkách a odbehnutím polmaratónu cez polárny kruh na boso. Verí, že to čo dokáže on, dokáže každý z nás. Tisíce jeho žiakov po celom svete potvrdzujú výsledky jeho techniky. Vedci skúmajú čo presne sa v ľudskom tele deje pri praktizovaní wim hof metódy – a niekoľko štúdií potvrdilo, že Wim Hof dokáže dobrovoľne ovplyvňovať autonómny nervový systém, ktorý ako západná medicína tvrdila, nie sme schopní ovládať. Ja som zatiaľ túto jeho metódu neskúšala, ale myslím, že na to raz dozrie čas.

Moja osobná skúsenosť so silou dychu je na základe jogy, meditácie.

V joge je dych primárnym zameraním. Sústredenie sa na dych je základným spôsobom ako upokojiť myseľ a pracovať s vedomím. Aj pri asánach, kedy pracujeme s telom, zapájame a naťahujeme svaly, pracujeme s väzmi a šľachami, prúdením krvy a stimuláciou častí tela, je myseľ sústredená na dych. Rýchlosť a hĺbka, respektíve plytkosť dychu nám našepkáva čo sa s naším telom deje. Mňa mojí jogoví učitelia učili, že pri joge by dych nikdy nemal byť veľmi rýchly a plytký – takýto dych nás upozorňuje na to, že treba z asány výjsť, zvoliť ľahší variant, prípadne prejsť do relaxačnej polohy. Joga by nemala byť aeróbnym cvičením…

Pri relexácii, keď spomalíme dych, spomalíme celé telo. Zameranie sa na dych je základným prvkom meditácie a mindfulness cvičení.

V joge však existuje celá samostatná skupina cvikov, ktoré špecificky pracujú s dychom a tým stimulujú myseľ, nervovú sústavu a iné funkcie tela. Magická pranayama – pre mňa neoddeliteľná súčasť každého cvičenia jogy, ideálne každého dňa.

„Prana“ –  životná energia/sila (preklad zo sanskritu) + „ayama“ – rozšírenie/kontrola… teda rozširovanie alebo kontrola životnej sily. Staré jogové skripty hovoria, že ak dokážeme spomaliť svoj dych, dokážeme predĺžiť svoj život. Viaceré pranayama cviky nás učia dýchať pomalšie, predlžovať a klásť dôraz na výdych, zväčšovať kapacitu pľúc, pracovať s bránicou – svalom, ktorý plní kľúčovú úlohu pri dýchaní, často je však ochabnutý.

Pre mňa je najdôležitejšou pranayamou a cvičením, ktoré odporúčam keď sa ma pýtajú ľudia čo cvičiť doma aby sa cítili mentálne lepšie, Nadi shodhana – striedavé dýchanie nosnými dierkami. Jednoduchá, ale náročná v mnohých smeroch. Vytvára rovnováhu medzi prúdom dychu v jednej aj druhej nosnej dierke. Dýchanie cez ľavú nosnú dierku má tendenciu stimulovať pravú hemisféru mozgu. Dýchanie cez pravú, zase ľavú hemisféru. Vytvára tak rovnováhu medzi obomi hemisférami mozgu a stimuluje mozog pre optimálne fungovanie. V jogovom ponímaní – vyrovnáva yin a yang, mesačnú a slnečnú energiu.

Stimuluje nervovú sústavu – má upokojujúce, relaxačné účinky, uvoľňuje pocity úzkosti a stres, zlepšuje koncentráciu. Nadi shodhana môže mať pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém – znížiť tep, krvný tlak a dychovú frekvenciu. Predlžovanie dychu môže pozitívne vplývať na ľudí s dýchovými problémami ako sú astma a bronchitída. Vďaka nadi shodhane je celé telo vyživené dodatočným prísunom kyslíka. Oxid uhličitý je efektívne vylúčený, krv je prečistená. Viacero vedeckých štúdii potvrdzujú tieto vplyvy nadi shodhany na naše bytie – napríklad táto štúdia z 2013, štúdia z 2006 o vplyve na tep srdca alebo aj tento prehľad vedeckých dôkazov z 2018.

Jeden z mojich učiteľov v Nepále, Shivgiri, mi povedal, že ak chcem pochopiť o čom joga je, stačí každý deň praktizovať aspoň pol hodinu túto pranayamu. Nieže by som neverila jeho slovám, ale nikdy sa mi nepodarilo naskočiť na tak pravidelné a dlhé praktizovanie tejto pranayamy. Moja cesta plného poznania asi musí viesť inokadiaľ… 😉

Aj keď nadi shodhanu nepraktizujem v takomto rozsahu, už dlhé roky ju praktizujem vždy keď sa dá. Viem, že ma dokáže aj v krátkom čase plne upokojiť, zbaviť stresu, zamerať ma na prítomnosť, cítiť sa lepšie. Viem, že vďaka nej som sa naučila dýchať hlbšie a zvýšila som si kapacitu pľúc. Viem, že mi pomohla pri doliečovaní pľúc po covidovom zápale.

Každopádne, ako všetko o čom píšem…najlepšie je si túto techniku vyskúšať a zistiť si na základe vlastnej skúsenosti o čom je, čo vám môže dať. Štúdie sú dôležité, aby sme racionálne objavovali nové a preverovali staré poznania. Staré jogové skripty v sebe nesú skúsenosti zbierané stáročia, v období pred viac ako 2.000 rokmi. Ale poznanie cez vlastnú skúsenosť je to najhodnotnejšie.

Ako túto účinnú pranayamu praktizovať si môžete pozrieť na mojom instagramovom profile.

Pranayamy by mali byť zo začiatku praktizované len so skúseným učiteľom. Moji študenti mi často hovoria, že práve pranayama bola pre nich najtažšou časťou hodiny. Chápem, prešla som si tým aj ja, ale treba vydržať a hlavne praktizovať pravidelne. Časom to začne ísť s ľahkosťou a začnete plne vnímať všetky benefity, ktoré vám pranayama prináša, miesto boja, ktorý so sebou musíte v úvode zvádzať.

Užívajte si a spoznávajte svoj dych 🙂